Legislatívne zmeny platné pre rok 2020

Pripravili sme pre Vás prehľad legislatívnych zmien, ale aj okruhy tém, ktoré sú častými predmetmi diskusií v oblasti miezd.

Zmeny v oblasti výpočtu miezd

Minimálna mzda 2020

Minimálna mzda pre rok 2020 bola stanovená na sumu 580 €. Pre jednu odpracovanú hodinu je to 3,333 € pri pracovnom čase 40 hod/týždenne, v prípade, že máte rozvrhnutý pracovný týždeň na 38,75 h patrí zamestnancovi minimálna hodinová mzda v sume 3,4405 €.

Suma stravného v roku 2020

V súvislosti s pandémiou COVID-19 bolo zákonom č. 127/2020 Z. z. účinným od 21.5.2020 stanovené, že uvedené automatické zvyšovanie stravného sa nebude uplatňovať až do 31.12.2021. Rovnako to platí pre sumu základnej náhrady.

Schválená suma stravného MPSVR pri pracovnej ceste na 5,10 € od 1.7.2019 mala za následok zvýšenie hodnoty stravného lístku z pôvodnej hodnoty 3,60 € na novú hodnotu stravného lístku 3,83 €. Zamestnanec má tak nárok na minimálnu hodnotu stravného lístku v sume 3,83 €. Podľa zákona si môže zamestnávateľ uplatniť do daňových výdavkov 55 % z ceny jedla poskytnutého zamestnancovi teda 2,81€. V prípade, že zamestnávateľ poskytuje zamestnancom stravné lístky, minimálny príspevok zamestnávateľa na stravné je 55 % z minimálnej hodnoty stravného lístku, t.j. 2,11 €. Maximálna hranica sa určuje ako 55 % z výšky stravného pri pracovnej ceste trvajúcej 5 – 12 hodín, čo znamená, že od júla 2019 zamestnávateľ môže prispieť zamestnancovi na stravu z hľadiska daňovej uznateľnosti maximálne 2,81 €. Príspevok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent. Po úprave teda zamestnávateľ prispieva na jeden stravný lístok minimálne 2,11 € a zamestnancovi je zo mzdy zrazené 1,72 €.

V prípade, že je zamestnanec na služobnej ceste má nárok na stravné v rámci časového pásma stráveného na služobnej ceste:

• pre časové pásmo 5 hodín až 12 hodín trvania pracovnej cesty je výška stravného 5,10 €,

• pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín trvania pracovnej cesty je výška stravného 7,60 €,

• pre časové pásmo nad 18 hodín trvania pracovnej cesty je výška stravného 11,60 €.

Zmeny v oblasti daní

Navýšenie životného minima – vplyv na daňový bonus, nezdaniteľnú časť základu dane a nepostihnuteľné časti od 1.7.2020

Schválenie návrhu Opatrenia MPSVR, ktorým sa navrhla zvýšiť suma životného minima zo sumy 210,20 € na sumu 214,83€ má za následok úpravu nepostihnuteľných súm v prípade výpočtu zrážok exekútorom, zvýšenie daňového bonusu a nezdaniteľnej časti základu dane. Na novú výšku nepostihnuteľných súm bude zamestnávateľ prihliadať pri výpočte zrážky zo mzdy za mesiac júl. Základná nepostihnuteľná suma pri exekučných zrážkach predstavuje sumu 214,83 €.

Životné minimum, ktoré vstupuje do platnosti 1.7.2020 ovplyvňuje veličiny alebo dávky, ktoré sú naviazané na životné minimum, avšak tieto veličiny vstúpia do platnosti až od 1.1.2021. V súčasnej dobe prebieha pripomienkovanie novely zákona o dani z príjmov v zmysle ktorého je predmetom úprava spôsobu zaokrúhľovania daňových veličín, a to nasledovne:

• Mesačný daňový bonus 23,22 € zvýšenie z pôvodných 22,72 €, ak ide o vyživované dieťa, ktoré dovŕšilo 6 rokov;

• Mesačný daňový bonus 46,44 € zvýšenie z pôvodných 45,44 €, ak ide o vyživované dieťa do 6 rokov

• Ročný daňový bonus 278,64 € zvýšenie z pôvodných 272,64 €, ak ide o vyživované dieťa, ktoré nedovŕšilo 6 rokov je ročný daňový bonus 557,28 € zvýšenie z pôvodných 545,28 €.

• Nezdaniteľná časť základu dane 375,95 € z pôvodných 367,85 €.

• Nezdaniteľná časť základu dane ročne 4511,4 € z pôvodných 4414,2 €.

Rekreačný príspevok

S blížiacimi sa letnými prázdninami je možné, že zamestnanci, ktorí majú nárok na preplatenie výdavkov spojených na rekreáciu budú predkladať častejšie svoje žiadosti o preplatenie týchto výdavkov.

V prípade, že spoločnosť v roku 2019 zamestnávala viac ako 49 zamestnancov a zamestnanec pracuje pre zamestnávateľa aspoň 2 roky, môže takýto zamestnanec požiadať o úhradu výdavkov na rekreáciu. Zamestnanec je povinný preukázať svojmu zamestnávateľovi oprávnené výdavky na rekreáciu predložením účtovných dokladov, na ktorom je jasne uvedené, označenie zamestnanca, najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov. Zamestnávateľ je povinný vyžadovať taký účtovný doklad, z ktorého je jasné kto, kedy, na ako dlho, komu poskytol, čo a v akej výške. V prípade, že nie sú doložené účtovné doklady v súlade s povinnými náležitosťami, zamestnávateľ nevie správne posúdiť či a v akej výške vzniká nárok na úhradu výdavkov spojených na rekreáciu. Zamestnanec má povinnosť v prípade zistených nezrovnalostí doložiť ďalšie doklady a preukázať tak chýbajúce náležitosti. Zamestnanec sa rekreácie môže zúčastniť i so svojimi rodinnými príslušníkmi. Z dokumentu od ubytovacieho zariadenia musí byť zrejmé, že na rekreácii bol zamestnanec aj s inými osobami, na ktoré si uplatňuje tento príspevok. Účasť na rekreácii týchto oprávnených osôb je zamestnanec povinný preukázať napr. účtovným dokladom, ktorého súčasťou je uvedenie osôb zúčastnených spolu so zamestnancom na rekreácii, potvrdením ubytovacieho zariadenia.

V čase letných prázdnin je možné v rámci štatútu rekreačný príspevok/úhrada výdavkov spojených na rekreáciu využiť rekreačný poukaz na zaplatenie letného tábora pre dieťa zamestnanca. Medzi výdavok zamestnanca na rekreáciu možno zaradiť i výdavok na organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území Slovenska. V tomto prípade sa rekreácie nezúčastňuje priamo zamestnanec (rodič dieťaťa) ale jeho dieťa. Pojmami ako organizované viacdenné aktivity či zotavovacie podujatia rozumieme prázdninové pobytové tábory, ktoré nie sú viazané prenocovaním dieťaťa v ubytovacom zariadení. Medzi výdavok na rekreáciu zamestnanca je teda možné zaradiť i denný tábor alebo zotavovacie podujatie, kde zamestnanec (rodič dieťaťa) svoje dieťa ráno privezie do inštitúcie a po práci si ich opäť vyzdvihne. Počas letných prázdnin je možné do svojich výdavkov na rekreáciu uplatniť i výdavok na úhradu letného tábora pre svoje dieťa.

Vláda momentálne rokuje o tom, že by príspevok na rekreáciu preplácal štát a nie zamestnávateľ ako tomu bolo doteraz. Koaličná rada o tomto návrhu už rokovala a momentálne je návrh v štádiu prerokovávania.

V tejto dobe kedy celý svet bojuje s ochorením COVID-19 sa mnohí pýtajú, či je možné ísť v týchto mesiacoch na rekreáciu po Slovensku. Nakoľko sú už ubytovacie zariadenia otvorené je možné predložiť zamestnávateľovi doklady, na základe, ktorých mu bude preplatený príspevok na rekreáciu maximálne vo výške 275 eur. V mnohých zariadeniach je povinné preukázať sa negatívnym testom na COVID-19. Výdavky, ktoré súvisia s nákupom testu, je možné zaradiť do výdavkov, ktoré súvisia s ubytovaním a tým pádom bude čiastka za nákup testu zahrnutá do výpočtu príspevku (nákup testu je potrebné preukázať dokladom, na ktorom bude viditeľné, že test bol zakúpený danou osobou).

Športové príspevky na dieťa

Od 1.1.2020 platí, že zamestnávateľ môže/nemusí poskytnúť zamestnancovi príspevok na športovú činnosť dieťaťa. Zamestnanec, ktorý by chcel požiadať o športový príspevok musí u zamestnávateľa pracovať minimálne 2 roky (24 mesiacov). Výška príspevku je 55 % z vynaložených nákladov maximálne však 275 eur. Zamestnanec si môže požiadať o športový príspevok prostredníctvom žiadosti. Musí ísť o dieťa, ktoré je mladšie ako 18 rokov a dieťa musí byť členom klubu, ktorý je zapísaný v registri športových klubov a je právnickou osobou minimálne šesť mesiacov.

Testy na koronavírus ako daňový výdavok

Aby zamestnávateľ zabezpečil plynulú prevádzku, častokrát pristupuje k testovaniu svojich zamestnancov a znáša tak finančné náklady spojené s testovaním. Preto sa častokrát vyskytuje otázka, či si zamestnávateľ môže výdavky spojené s testami na koronu uplatniť ako daňový výdavok. Na základe usmernení je výdavok spojený s testovaním zamestnancov uznateľným daňovým výdavkom.

Pandemické ošetrovné počas letných prázdnin

Ak máte zamestnancov, ktorí počas školského roku čerpali pandemické ošetrovné na školopovinné dieťa, tak počas školských prázdnin, rodič nemá nárok na pandemické ošetrovné na zdravé dieťa a posledný krát si môže uplatniť ošetrovné za mesiac jún. Rodič môže dieťa dať cez letné prázdniny do denného táboru (tie sú už povolené) alebo poprosiť rodinných príslušníkov, aby sa o dieťa postarali počas toho, ako bude zamestnanec v práci.

Zatiaľ, čo rodičia školopovinných detí nemajú nárok na pandemické ošetrovné na zdravé dieťa, rodičia škôlkarov ho budú môcť aj naďalej poberať.

Škôlky zostávajú v letných mesiacoch uzatvorené na základe rozhodnutia príslušného orgánu. Z uvedeného vyplýva, že rodičia škôlkarov budú mať nárok na ošetrovné aj v letných mesiacoch. V letných mesiacoch môžu ošetrovné poberať rodičia, ktorých dieťa sa nedostalo do škôlky z kapacitných dôvodov alebo tí, ktorí z obavy o zdravie dieťaťa, dieťa neumiestnili do škôlky. Sociálna poisťovňa nebude vyšetrovať, prečo dieťa nenavštevuje škôlku.

Pracovný pomer na dobu určitú a jeho predlžovanie počas núdzového stavu

Pracovný pomer na dobu určitú je možné dohodnúť najviac na dva roky. Počas týchto dvoch rokov je možné predĺžiť pracovný pomer na dobu určitú maximálne dva krát.

Dňa 17.6.2020 vstúpila do platnosti novela č. 157/2020 Z. z. Zákonníka práce, v zmysle ktorej sa bude môcť pracovný pomer predĺžiť alebo opätovne dohodnúť aj tretí krát.

Pracovný pomer na dobu určitú, ktorý má skončiť v čase núdzového stavu v súvislosti s ochorením COVID-19 alebo do dvoch mesiacov po skončení núdzového stavu ale bol už dva krát predĺžený je možné opätovne predĺžiť ešte jedenkrát maximálne na jeden rok. Predĺženie pracovného pomeru tretíkrát sa týka tých zamestnancov, ktorých pracovný pomer skončí od doby, kedy táto novela nadobudla platnosť do dvoch mesiacov od odvolania núdzového stavu.

Neplatené voľno

Mnohí zamestnanci počas leta požiadajú zamestnávateľa o neplatené voľno bez náhrady mzdy. Zamestnávateľ počas neplateného voľna nahlási pomocou registračného listu fyzickej osoby prerušenie sociálneho poistenia zamestnanca. Zamestnancovi nemôže vzniknúť dlh voči Sociálnej poisťovni nakoľko je poistenie počas tejto doby prerušené. Počas čerpania neplateného voľna bez náhrady mzdy zamestnanec nie je poistený na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a ani na poistenie v nezamestnanosti. Znamená to teda, že obdobie neplateného voľna sa nezapočítava na účely dávok zo Sociálnej poisťovne. Počas neplateného voľna zamestnancovi vzniká povinnosť doplatiť si poistné len vo svojej zdravotnej poisťovni, kde počas doby trvania neplateného voľna je z pohľadu zdravotnej poisťovne zamestnanec považovaný za samoplatcu.

Rodičovský príspevok od 1.1.2020

Rodičovský príspevok vypláca Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, to znamená, že nejde o pokračovanie materského, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa. V prípade, že zamestnanec poberá rodičovský príspevok, hovoríme o rodičovskej dovolenke. V súčasnej dobe sa môžeme často stretnúť s tým, že mamičku po skončení materskej dovolenky vystrieda otec dieťaťa. Matke dieťaťa v tomto období nevzniká nárok na rodičovský príspevok a na rodičovskú dovolenku a tak môže nastúpiť, až po skončení materskej dovolenky otca. Rodičovský príspevok je poskytnutý oprávnenej osobe na podporu starostlivosti o dieťa do troch rokov veku alebo do šiestich rokov veku, ak má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

Výška rodičovského príspevku 2020:

· 370 € mesačne pre rodičov, ktorí pred vznikom nároku na rodičovský príspevok poberali na dieťa materské. Nie je dôležité, či matka dieťaťa pracovala alebo podnikala. V prípade dvojičiek pôjde o sumu 462,50 €, v prípade trojičiek o 555 €.

· 270 € mesačne pre rodičov, ktorí nesplnili podmienku poberania materskej dávky

Dovolenkový nárok

Dovolenka patrí medzi základné podmienky zamestnávania. Dovolenka slúži zamestnancovi na oddych a regeneráciu. Počas dovolenky je zamestnancovi platená náhrada za dovolenku, ktorá sa vypočíta z jeho priemerného zárobku.

Osoby, ktoré pracujú na dohodu nárok na dovolenku nemajú.

Zákonník práce stanovuje základný výmer dovolenky, najmenej štyri týždne. Zamestnanec, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dosiahne najmenej 33 rokov, má nárok na päť týždňov dovolenky.

Od roku 2020 sa mení nárok na dovolenku aj pre rodičov detí, ktorí zatiaľ nedovŕšili 33 rokov na päť týždňov.

Základným pravidlom čerpania dovolenky je, že dovolenku určuje zamestnávateľ po prerokovaní zo zamestnancom.

Zamestnávateľ môže zamestnancovi nariadiť dovolenku v rozsahu dvoch týždňov. Zamestnávateľ je povinný oznámiť zamestnancovi nariadenie dovolenky najneskôr 14

dní pred čerpaním dovolenky. Počas pandémie COVID-19 sa táto lehota oznámenia skrátila na 7 dní pri novej dovolenke a 2 dni pri starej dovolenke.

Dovolenkový nárok môže/nemusí zamestnávateľ krátiť na základe § 109 Zákonníka práce. Ak zamestnanec odpracoval aspoň 60 smien v kalendárnom roku, zamestnávateľ môže krátiť dovolenkový nárok za prvých 100 zameškaných smien, a to o 1/12 z ročného dovolenkového nároku a za každých ďalších 21 zameškaných smien rovnako o 1/12, ak v danom roku nepracoval z dôvodu dlhodobej PN, čerpania rodičovskej dovolenky alebo výkonu verejnej funkcie. V prípade, že zamestnancovi evidujete neospravedlnenú absenciu, je možné dovolenku krátiť o 1 až 2 dni.

Ďalšie plánované a neschválené legislatívne zmeny

Zrušenie stravných lístkov

V týchto dňoch vláda rozhoduje o zrušení stravných lístkov, ktoré sú v platnosti už 20 rokov. Pôvodný návrh hovoril o to, že zamestnanec by si mohol sám zvoliť, či mu bude vyplácaný príspevok na stravovanie v peňažnom vyjadrení alebo bude používať stravné lístky resp. Gastro kartu. Tento systém by však skomplikoval administratívu zamestnávateľov a preto sa rozhoduje o úplnom zrušení stravných lístkov. Príspevok na stravovanie zamestnancov by aj naďalej zostal pre zamestnávateľa daňovým výdavkom. Príspevok na stravné by mal zvyšovať čistú mzdu zamestnanca bez toho aby za príspevok boli odvedené odvody na sociálne a zdravotné poistenie či daň.

‍

Ing. Michaela Fodorová
Payroll Consultant Junior